Koľko nás stojí „zelená“ energia?

Autor: Dominik Bokšanský | 18.3.2012 o 17:08 | (upravené 22.3.2012 o 13:03) Karma článku: 9,11 | Prečítané:  1873x

Je čas zhodnotiť dopad „zelenej“ energie na naše peňaženky. Rok 2011 bol v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov (OZE) na Slovensku rokom čarovným.

Podpora OZE

Začlenenie Slovenska do Európskeho spoločenstva nesie so sebou výhody, ale taktiež určité záväzky. Jedným z nich je zvýšenie podielu OZE na konečnej spotrebe energií na 20 % pre Európsku úniu ako celok do roku 2020. Pre Slovensko z toho vyplynula požiadavka zvýšenia podielu OZE na konečnej spotrebe energie na úroveň 14 %. Tu je potrebné napísať, že sa nejedná iba o elektrickú energiu, ale ide o energie všeobecne (elektrická energia + tepelná energia). Ďalej budem písať iba o podpore výroby elektrickej energie z OZE.

Spôsob podpory OZE

Na Slovensku a podobne aj v Česku z dôvodu plnenia záväzkov bola podpora výstavby tzv. zelených zdrojov uskutočnená prostredníctvom zvýšených výkupných cien elektrickej energie z OZE. Zvýšenie výkupných cien sa udialo hlavne v prípade fotovoltaiky a to vraj z dôvodu dobrej využiteľnosti slnečného žiarenia na tomto území. Tu som uvádzal tabuľku vývoja cien z vybraných zdrojov na Slovensku. Výkupná cena elektrickej energie z fotovoltaických elektrární bola zvýšená v roku 2009 na úroveň 448,12€/MWh (výkupná cena z jadrových elektrární v tom čase bola o 5,5 krát nižšia) a garantovaná  na obdobie 15 rokov pre pripojené elektrárne. Tu som uvádzal približnú výnosnosť fotovoltaickej elektrárne pri rôznych výkupných cenách. Garantovaný výnos po obdobie 15 rokov a taktiež znižovanie cien fotovoltaických panelov spôsobil enormný záujem investorov o výstavbu fotovoltaických zdrojov.

Vzniknuté problémy

S pripájaním veľkého počtu fotovoltaických zdrojov do elektrizačnej sústavy začali vznikať problémy s prevádzkou (napr. preťažovanie sietí, slabá možnosť regulácie, zhoršenie stablility, potrebná 100 % záloha v stabilnom zdroji ako sú jadrové, tepelné, prípadne vodné elektrárne), ktoré sa s množstvom pripájaných elektrární stupňovali čo mohlo viesť až k rozpade sústavy. Z toho dôvodu sa musela podpora výstavby fotovoltaických elektrární zmierniť. Dalo by sa polemizovať o racionalite takejto podpory.

Dopady

Jeden z najväčších dopadov z výstavby fotovoltaických elektrární je dopad na naše peňaženky a to cez koncovú cenu elektrickej energie. Na splácanie fotovoltaických elektrární investorov sa skladajú všetci platiaci odberatelia elektrickej energie. Vysvetlím prečo. V tomto článku som písal o zložení koncovej ceny za elektrickú energiu. V grafe môžete vidieť položku s názvom „Tarifa za prevádzkovanie systému“

Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS)

TPS tvorí zhruba 12 % koncovej ceny za elektrickú energiu. V tejto tarife je ukrytá podpora všetkých obnoviteľných zdrojov (OZE) a podpora zdrojov kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla (KVET). Zaujímavý je nesledujúci pomer podpory jednotlivých OZE a KVET.

 

 

TPS.png

Vstupné hodnoty: ÚRSO

 

Z toho vyplýva, že podpora samotnej fotovoltaiky tvorí 6 % z koncovej ceny elektrickej energie (podiel TPS na koncovej cene je 12 % a z toho polovica je pre fotovoltaiku). To znamená, že pokiaľ by na Slovensku nebola postavená ani jedna fotovoltaická elektráreň, tak koncová cena elektrickej energie by bola o 6 % nižšia.

Náklady na podporu fotovoltaiky

Celkové náklady na podporu fotovoltaiky prostredníctvom TPS boli v roku 2011 neuveriteľných 117 miliónov eur, čo zverejnil ÚRSO v prehľade faktorov ovplyvňujúcich hodnotu TPS na svojej stránke. V porovnaní s rokom 2010, kedy miera podpory bola na úrovni 10,4 mil €, je to nárast o 1125 %

 

Chceme byť „zelení“, aj za takúto cenu?

 

V ďalšom článku napíšem o tom, ako sme mohli lepšie využiť tieto peniaze a porovnám ceny jednotlivých zdrojov.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?